Novinky

Náš vydarený Krpaťák

         Každoročne v Základnej škole na Konštantínovej ulici vítajú ôsmaci piatakov na druhom stupni akciou s názvom Krpaťák. Inak to nebolo ani tento rok. My ôsmaci sme si pre nich pripravili program v podobe súťažných úloh na tému „Farmári“. Preverili sme si ich schopnosti rôznymi pohybovými, logickými, zároveň však  zábavnými úlohami, počas ktorých súperili o body dve triedy 5.A a 5.B. Pred každou úlohou sme vyžrebovali dvoch alebo štyroch piatakov, vysvetlili sme pravidlá a mohlo sa súťažiť. Asi najzábavnejšou pre žiakov bola  úloha „Vozenie vo fúriku“. Pri tejto súťaži jeden z dvojice vo fúriku sedel a druhý ho tlačil. Vyhrala dvojica, ktorá sa dostala do cieľa prvá, a tak získala bod. V ďalších úlohách sme ich naučili napríklad triediť strukoviny, priradiť správne stopy k zvieratám a obliekať sa do farmárskeho oblečenia. Svoju rýchlosť si precvičili v úlohe „Hľadanie odkazu“, kde museli v miske so strúhankou čo najrýchlejšie nájsť papieriky so slovami, z ktorých museli zložiť vetu. Neoddeliteľnou súčasťou nášho programu bol „Vedomostný kvíz“, v ktorom si naši mladší žiaci potrápili mozgové bunky. Po dlhom a náročnom súperení sa výhry zhostila 5.A trieda.

         Po ukončení súťažnej časti všetci piataci spoločne zložili Slávnostný sľub piatakov, ktorým sa oficiálne stali žiakmi druhého stupňa. Pri ich pasovaní za žiakov druhého stupňa nemohol chýbať ani náš pán riaditeľ. Svoje obavy a zmiešané pocity si vytancovali na záverečnej diskotéke nielen naši piataci, ale pripojili sa k nim všetci žiaci druhého stupňa. O skvelú zábavu sa postaral DJ Raka, čím nám spríjemnil štvrtkový podvečer.

         Tohtoročný Krpaťák je úspešne za nami, ale spomienky naň v nás pretrvajú.

                                                                                                      Žiaci ôsmeho ročníka

    23. októbra sme si aj v ŠKD pripomenuli „Deň jablka“. Na úvod sme si povedali aký význam má jablko pre naše zdravie. Potom sa žiaci s chuťou pustili do práce: obkresľovali, maľovali a vystrihovali. Popritom sme všetci ochutnávali aj jabĺčka, ktoré si žiaci priniesli z domu. Najväčšou odmenou dňa bol na záver upečený chutný jablkový koláč.

     Dňa 10.októbra 2018 sme  znovu po roku mali možnosť navštíviť Užhorod. Niektorí z nás túto šancu, ktorú nám ponúkli naši učitelia ruštiny, využili po prvýkrát.

Už vopred sa ale bolo treba psychicky pripraviť na zložitý prechod hranice vo Vyšnom Nemeckom. A to na oboch stranách. Realita je väčšinou taká, že keď sa ide na Ukrajinu, naši colníci púšťajú bez problémov a „buzerujú” Ukrajinci a keď sa ide späť, Ukrajinci mávnu rukou a celú batožinu prehľadávajú Slováci. A tak tomu aj bolo.

     Pohraničné mesto, ktoré sa nachádza na západe Ukrajiny, láka návštevníkov pre svoju zaujímavú históriu. Krásou pamiatok mesto vôbec nezaostáva za krásami slovenských, českých, alebo iných historických centier, ktoré sme mali možnosť vidieť. Mestom preteká rieka Už, vďaka ktorej nesie aj svoj dnešný názov. Po prechode cez hranice a zmenení našich eur za ukrajinské hrivny našou prvou zastávkou bola vysoká škola s biologickou a fyzikálnou katedrou,  v ktorej  sa nachádza biologické múzeum.  V jeho interiéri sa na nás z vitrín   dívali  rôzne zvieratká, bohužiaľ, už vypreparované. Ich zbierka však bola bohatá, dozvedeli sme sa, že niektoré pochádzajú až z Petrohradu a zostaviť takúto kolekciu trvalo viac ako 25 rokov. Nielen zvonku, ale aj zvnútra sme obdivovali   Katedrálu Povýšenia svätého kríža, kde nás oboznámili s jej históriou. Pár záberov sme si urobili aj pred sochou Márie Terézie. Opustiac tieto pamiatky sme naše kroky i kolesá autobusu nasmerovali na  najnavštevovanejšie miesto Slovákov v Užhorode – trh, kde sme si kúpili pár drobností. Nakupovanie bolo síce príjemné, ale veľmi sme pritom vyhladli. Autobusom sme sa preto presunuli do skutočne krásnej reštaurácie, kde na nás všetkých dýchal duch recesie. Príjemne zasýtení sme pokračovali v prechádzke najdlhšou lipovou alejou v Európe, ktorú tu vysadili vojaci počas prvej Československej republiky. Odtiaľ sme prešli na Most lásky, kde sme sa v tónoch upokojujúcej hudby cítili naozaj romanticky.  Príjemný pocit v nás umocňoval aj pohľad na farebnú jesennú prírodu.

     V obchodnom centre sme si doplnili zásobu jedla a cukríkov, a takto posilnení čokoládou sme sa pohli smerom domov.  Cestou späť sme zažili riadne zdržanie,  keď nás svojím ležérnym tempom kontrolovali slovenskí colníci. Snáď najväčšiu prekážku celého výletu sme zvládli aj s pomocou učiteľov, ktorí si pamätajú na takéto čakanie do nami obľúbeného Poľska a domov sme sa vracali spokojní, obohatení o nové zážitky a skvelé dojmy.

   Krásne slnečné októbrové počasie nás vylákalo do prírody. V popoludňajších hodinách sme so žiakmi navštevujúcimi ŠKD absolvovali peknú, nenáročnú prechádzku lesným chodníkom, ktorý nás doviedol až ku hradu Zborov. Deti sa zaujímali o to, načo hrad slúžil, kto tam býval a prečo je z neho zrúcanina. Pri spiatočnej ceste sa zaujímali o to, aký ďalší hrad navštívime.

Zborovský hrad, tiež Makovica je zrúcanina hradu blízko obce Zborov v okrese Bardejov. Najstaršie zmienky o hrade pochádzajú zo začiatku 14. storočia. V období stavovských povstaní ho napadlo cisárske vojsko a v roku 1684 ho zbúralo. Neskôr ho poškodili boje medzi Rusmi a Rakúšanmi počas 1. svetovej vojny.

Pre našich nových žiakov sme v ŠKD pripravili športové popoludnie. Prváci si zasúťažili spolu so staršími spolužiakmi v štyroch disciplínach: slalom na fit loptách, hod na cieľ, beh s tenisovou raketou a loptičkou a beh cez prekážky. Všetci žiaci boli ocenení za športové a tímové správanie.