Oslavujeme, hodnotíme, spomíname
Týždeň dobrovoľníctva sme ukončili s úsmevom a dobrou náladou v Novom Domove seniorov. Hoci nám počasie neprialo a plánovanú grilovačku prekazil dážď, nevzdali sme sa – promptne sme využili pracovný postup z hodiny slovenského jazyka a literatúry a pripravili sme sladké pohostenie priamo v interiéri. Každý si našiel svoju rolu – niektorí pomáhali pri príprave dobrôt, iní obohatili popoludnie hudobnou vložkou.
Záverečnú bodku za týždňom plným zážitkov sme dali spoločným spevom. Žiaci zaspievali seniorom na želanie za doprovodu akordeónu, čím sme spoločne vytvorili milú a dojemnú atmosféru. Spomínali sme na krásne momenty z celého týždňa, zhodnotili našu prácu a zároveň mapovali potreby Domova.
Počas našich návštev sme zistili, že mnohí starkí radi maľujú, no majú iba jedny farbičky. Rozhodli sme sa konať – v škole sme okamžite vyhlásili zbierku farbičiek a strúhadiel. Žiaci sa ochotne podelili o svoje, doma nevyužité, pomôcky a s radosťou sme ich odovzdali Novému Domovu. V zbierke pokračujeme naďalej. Veríme, že môžeme pomôcť aj ďalším zariadeniam.
Záver týždňa sme si spríjemnili malou oslavou v cukrárni, kde sme zdieľali dojmy, nápady a zážitky. Bolo to náročné, ale nesmierne obohacujúce. Ďakujeme všetkým, ktorí sa zapojili – ukázali sme, že aj malá pomoc má veľký význam.
Čo nám dali stretnutia so seniormi?
Týždeň dobrovoľníctva v Novom domove seniorov bol pre nás, žiakov, oveľa viac než len pomocou. Bol to čas zdieľania, objavovania a ľudského spojenia. Keď sme spolu so seniormi kreslili, spievali, tvorili, hrali spoločenské hry či sa zúčastnili na svätej omši, prehlbovali sme nielen naše vzájomné porozumenie, ale aj vlastnú empatiu a úctu k starším.
Zistili sme, aké dôležité je počúvať – nielen ušami, ale aj srdcom. Každý úsmev, každé podané slovo či pieseň mala svoju váhu. Pochopili sme, že radosť sa často skrýva v maličkostiach a že spoločné chvíle dokážu liečiť osamelosť.
Tento týždeň nás naučil viac, než sme čakali.
Naučili sme sa smelo komunikovať aj s neznámymi ľuďmi, nebáť sa vystúpiť a vyjadriť svoj názor. Rozšírili sme si slovnú zásobu, preverili si matematické zručnosti – napríklad pri nakupovaní zo super výhodného automatu na nápoje, matematiku sme využili aj počas spoločenských hier, ale aj pri presune do Nového Domova (je nás toľko, auto jedno/dve, koľkokrát sa vráti, koľkí nastúpia a kedy...).
Prehĺbili sme si vedomosti z regionálnej, hudobnej aj výtvarnej výchovy. Vybehali, vyšantili sa v záhrade Nového Domova aj s milým psíkom Lili. Spoznávali zeleninu, byliny, stromy, ktoré tam majú starkí vysadené, takže bola aj hodina prírodovedy. Zistili sme, koľko trvá cesta z Nového domova k našej škole a že pešia prechádzka k cukrárni La Skalka nám ušetrila čas, ktorý sme mohli venovať starkým. Na križovatke sa dlho čaká. Naučili sme sa konštruktívne spolupracovať – medzi sebou, ale aj so seniormi.
Pomohli sme s prenášaním krabíc, čím sme ušetrili čas na iné aktivity. Počas zbierky farbičiek sme nielen pomáhali, ale aj recyklovali. Učili sme sa disciplíne, tolerantnému správaniu a efektívnemu hospodáreniu s časom – aby sme stihli všetky úlohy a pritom nezaostávali ani v učení.
A to je len zlomok toho, čo nám tento týždeň dobrovoľníctva priniesol. Bol to týždeň plný výziev, nových skúseností a malých i veľkých víťazstiev.
A viete, aké boli slová starkých na rozlúčku?
„Kedy prídete opäť?“ pýtali sa s úsmevom i nádejou v očiach.
S radosťou sme im sľúbili, že sa opäť stretneme už v júni. Tentokrát máme pre nich pripravené niečo špeciálne – spoločnú návštevu kina. A nie, nebude to rozprávka – čaká nás skutočný filmový zážitok!
Tieto stretnutia nám otvorili oči aj srdcia. Učili sme sa trpezlivosti, pozornosti a úcte k životným príbehom, ktoré si starkí so sebou nesú. Vnímame realitu staroby – ale nie ako niečo smutné, skôr ako obdobie, ktoré si zaslúži rešpekt, starostlivosť a blízkosť.
Žiaci odpracovali spolu 107 dobrovoľníckych hodín.
Odchádzame obohatení o nové zážitky, priateľstvá a hodnoty. A veríme, že aj my sme svojou prítomnosťou priniesli radosť tam, kde je niekedy ticho príliš dlhé. Veľké poďakovanie patrí pani riaditeľke Nového Domova Mgr. Oľge Novákovej za ústretovosť a spoluprácu. Ďakujeme za túto skúsenosť – bola pre nás darom.
