Deň bez desiaty neznamená, že sme vyhlásili protestnú hladovku. Nápad vznikol úplne spontánne. Potrebovali sme chlieb k vystúpeniu „Vianoce kedysi“ a ten chlieb nám zostal. Tak sme po spoločnej dohode oznámili rodičom, že o desiatu na ďalší deň sa postaráme my v triede. Najprv sme sa ale museli dohodnúť, s čím ten chlieb budeme jesť. Rôzne návrhy sa zmenili na dve možnosti. Pani učiteľka kúpila paštétu dohodnutej značky, uhorky, maslo, džem a nachystala čaj. V závere treba spomenúť, že po tejto skúsenosti už dobre vieme, že za nezjedenou desiatou sa skrýva aj kus práce, aj financie, aj nejaká tá dohoda. Nápad sa nám zapáčil. DEŇ BEZ DESIATY budeme mať v triede predbežne každý prvý štvrtok v mesiaci. Máme už kúpené hrnčeky, ktoré si na výtvarnej výchove vyzdobíme, označíme. Vyskúšame si naše kulinárske schopnosti, možnosti dohnúť sa, budeme tolerantnejší. Budeme vedieť viac o zdravej – nezdravej podobe desiaty. Vylepšíme si finančnú gramotnosť, keď vypočítame náklady nákupu. Odbremeníme rodičov aspoň jeden deň v mesiaci od malej starosti, čo tým našim deťom prichystať na desiatu do školy.
Veru, veru – čo si prichystáme spoločne – chutí najlepšie!!!